« Späť na RYBY | Home »
Tropheus sp. "Ikola"


Tropheus sp. Ikola distribution map

Distribution: Africa, northern coast of the Lake Tanganyika, Tanzania - between the Ikola and Isonga villages (Rukwa region)
Size: 12 - 14 cm

Conditions in my tank:
Temperature: 25-26 °C, 29 °C in summer
Temporary hardness: 8 °dKH
Total hardness: 16 °dGH
pH: 7.57
NO2: 0 mg/l
NO3: 40-60 mg/l


Tropheus sp. „Ikola“, často označovaný aj nemeckým názvom „Kaiser“ (cisár), si skutočne zaslúži toto pomenovanie. Vďaka nádhernému sfarbeniu sa stal veľmi obľúbeným chovancom v akváriách chovateľov afrických cichlíd. Táto forma Tropheusov je často nesprávne označovaná ako Tropheus sp. „black“ Ikola. Podľa výsledkov genetických analýz príbuzenských vzťahov cichlíd jazera Tanganika, špeciálne rôznych foriem Tropheusov, sa zistilo, že táto forma nie je príbuzná s formami tzv. skupiny „black“, preto sa tento druh zatiaľ zaradil do samostatnej skupiny označovanej ako sp. „Ikola“(viac o príbuznosti Tropheusov v článku "Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika").

Sfarbenie
Tropheus sp. „Ikola“ dorastá do veľkosti 12 - 14 cm, čím sa odlišuje od foriem skupiny „black“, ktoré sú väčšinou menšie. Veľkosť rýb samozrejme závisí na veľkosti akvária a kvalite potravy. Pôvodné zaradenie do skupiny „black“ vychádzalo z faktu, že sfarbenie foriem tejto skupiny sa v základných rysoch podobá rybám formy Ikola. Základ sfarbenia tvorí čierno sfarbená hlava a posledná tretina tela. Stredom tela sa tiahne výrazný žltý pás, šerpa, rôznej šírky. Čierne sfarbenie na tele formy Ikola má iný odtieň ako „black“ foriem. Žltý pás je vo väčšine prípadov širší, ako napr. oranžový pás formy Bemba. Ďalším rozdielnym znakom je, že tento žltý pás nebýva prerušovaný čiernymi pruhmi alebo klinmi, ako v prípade formy Bemba.

Nie všetci jedinci formy Ikola však majú pás veľmi široký a často tvorí iba tretinu tela. Pri najkrajších jedincoch je pás výrazne svietivo sýto žltý, začínajúci hneď za prsnou plutvou a končiaci asi 1 cm pred koreňom chvostovej plutvy. V mojom chove sa vyskytli jedinci (aj samice), ktorí mali žlté takmer celé telo a pás u nich siahal až do chvostovej plutvy. Žlté sfarbenie pruhu na tele prechádza aj na chrbtovú a análnu plutvu, kde je žltá farba niekedy s prímesou červenej. Nikdy však žlté sfarbenie na plutvách nesiaha až po konce lúčov, ale prechádza plynule do čiernej. Konce lúčov chrbtovej a análnej plutvy bývajú niekedy oranžové. Na análnej plutve sa vyskytujú oranžové, nie príliš výrazné škvrny imitujúce ikry, ktoré majú samci výraznejšie. Horná polovica oka je sfarbená do červena. Sfarbenie samcov a samíc sa v podstate nelíši. Dominantní samci bývajú sfarbení výraznejšie, avšak v chovnej skupine sa môžu vyskytovať aj výrazne sfarbené samice.

Ak sú podmienky chovu dobré, skupina je takmer trvalo výrazne sfarbená, čo vynikne najmä pri chove väčšieho množstva jedincov. V takom prípade sa v akváriu nachádza žlto-čierna pohybujúca sa skupina, pôsobiaca veľmi dekoratívne a majestátne. Ikoly menia sfarbenie najmä pri strese, zľaknutí sa, kedy v momente celá skupina „zhasne“, čiže svietivé žlté sfarbenie okamžite zmizne a tiež čierne sfarbenie vybledne. Ryby vyzerajú olivovo-sivé. Stáva sa to napríklad pri prudkých pohyboch pri akváriu, dupaní v blízkosti akvária alebo, keď sa k akváriu priblíži cudzia osoba. Zdá sa to neuveriteľné, ale ryby rozlišujú obyvateľov bytu a ak príde na návštevu cudzí človek a priblíži sa k akváriu, ryby sa hneď vyplašia, snažia sa utiecť a menia sfarbenie na nenápadné. Keďže sú Tropheusy zároveň veľmi zvedavé a zistia, že nebezpečenstvo nehrozí, dominantní samci, a potom aj ostatné ryby, sa zase vyfarbia a zvedavo, aj keď opatrne, priplávajú k prednému sklu. Sýtosť žltého sfarbenia je možné podporiť krmivom obsahujúcim prírodné karotenoidy. Dlhodobým kŕmením takýmto krmivom sa žltý pigment ukladá v povrchovej vrstve kože. Mláďatá sú spočiatku sfarbené podobne, ako pri formách skupiny „black“, to znamená čierno-hnedé pruhy na svetlom podklade a v podstate je nemožné do veľkosti 3 cm odlíšiť jednotlivé formy. Mláďatám formy Ikola sa postupne zosvetľuje stredná časť tela, ktorá je len veľmi slabo nažltlá, skôr bielo-žltá. Hlava u mladých samcov vo veľkosti asi 4 cm je veľmi tmavá, až čierna a už v tomto veku sa začínajú predvádzať dominantní jedinci. Postupne pás stráca sivé pruhy a žlté sfarbenie má nádych do zelena. Neskôr je pás sýto žltý.

Chov
Podobne, ako pri iných formách Tropheusov, aj v prípade chovu formy Ikola platí základné pravidlo chovu – chov vo väčšej skupine. Vždy je výhodnejšie navštíviť priamo chovateľa, u ktorého je možné vidieť chovnú skupinu, čiže rodičov ponúkaných mláďat. Podľa veľkosti akvária je nutné si zaobstarať aspoň 15 mladých jedincov. Aj keď sa často uvádza minimálny počet 10 ks, odporúčam zakúpiť minimálne 15 ks. Dôvod je jednoduchý. Vzhľadom na väčšiu veľkosť formy Ikola, je potrebné pre tieto Tropheusy väčšie akvárium. Veľkosť akvária by mala byť aspoň 300 l. V takomto akváriu by 10 ks bolo málo a skôr či neskôr by došlo k prejavom agresivity. Dôležitejšie sú však rozmery akvária. Dĺžka by mala byť aspoň 120 cm. Chovateľ je často obmedzovaný obytným priestorom, ale mal by sa snažiť využiť radšej šírku akvária, ako výšku.

Vnútorné zariadenie akvária môže tvoriť niekoľko väčších kameňov, ktorých vzhľad závisí od estetického cítenia akvaristu. Podstatné je, aby negatívne neovplyvňovali chemickú kvalitu vody. Na dno je najlepšie umiestniť jemný kremičitý piesok, ktorý zároveň pomáha rybám pri trávení. S Ikolami je možné pestovať rastliny, ale do takéhoto akvária je potrebné vpustiť veľmi mladé rybky, ktoré ešte nezvyknú rastliny poškodzovať. Postupne, ako rybky rastú, sú zvyknuté na prítomnosť rastlín. Existujú chovatelia, ktorí chovajú Tropheusy úspešne v zarastenom akváriu rastlinami. Najvhodnejšie je použiť rastliny s tvrdšími listami, ako napr. rod Anubias, Cryptocoryne, Echinodorus. Moje Ikoly neboli od malička zvyknuté na rastliny a akékoľvek pokusy s pestovaním aj tých najtvrdších rastlín, napr. Ceratophyllum demersum, skončili ich totálnou likvidáciou. Tropheusy nevyžadujú skalnaté útesy plné jaskýň, čo je skôr nevýhoda, pretože to provokuje dominantných samcov k ovládnutiu podstatnej časti útesu. Jednou z alternatív je umiestnenie niekoľkých kameňov na hromadu na ľavej a pravej strane s voľným priestorom na plávanie v strede akvária. Tým sa čiastočne narušuje toľko citované agresívne správanie sa Tropheusov. Okrem toho, čím väčšia skupina, tým je nervozita v akváriu nižšia. Ikoly patria medzi kľudnejšie Tropheusy, ak ich porovnáme napr. s formami skupiny „black“ (Bemba, Bulu Point). Aj napriek tomu sa v skupine môže vyskytnúť agresívnejší jedinec, ktorý začne terorizovať ostatných členov skupiny. V mojom chove sa z času na čas vyskytne niekoľkodňové útočenie na konkrétneho jedinca. Je však zaujímavé, že som pozoroval iba poškodenie plutiev, najmä chvostovej a chrbtovej, ktoré boli doslova ohryzené až na koreň a ryba mala problém plávať. Na tele však nebola ani stopa po útoku. Po pár dňoch tyranizovania agresívnym samcom útoky prestali a ryba sa rýchlo zotavila. Všetko závisí od toho, ako je skupina zladená. V 15 člennej skupine sa v mojom chove nachádza 5 samcov, čiže pomer samcov a samíc je 1:3. Zdá sa, že je to ideálny pomer pre chov týchto rýb, aj keď pri chove Tropheusov sa vo veľkých akváriách dosahujú úspechy aj pri pomere pohlaví 1:1.

Samcov formy Ikola, podobne ako pri iných Tropheusoch, môžeme okrem intenzívnejšieho sfarbenia odlíšiť od samíc aj podľa belavej papuľky od osobných súbojov. Ryby majú na konci papuľky drobné zúbky, ktorými si zoderú pri vzájomných súbojoch okraje papuľky. Tieto súboje sa najčastejšie konajú večer po zhasnutí svetla alebo ráno. Súboje vyzerajú na prvý pohľad nebezpečne, ale okrem odratých papuliek si samci neublížia. Mláďatá sú v skupine tolerované a väčšinou ich samci vyháňajú zo svojho teritória.

Pri chove Tropheus sp. „Ikola“ je potrebné dodržať požadovanú kvalitu vody. Teplota postačuje 25°C, hoci v lete sa počas horúčav môže prechodne zvýšiť až na 30°C. Zdravé ryby tieto teploty zvládajú bez problémov, treba len zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie vody. Uhličitanovú tvrdosť vody je vhodné držať na úrovni asi 10°dKH a celkovú nad 15°dGH. V mojom prípade je vstupná voda takmer ideálna (8°dKH a 16°dGH). Ak je voda príliš mäkká. Je potrebné pridať soli vápnika a horčíka. Vhodné je napr. použiť na dno alebo do jednej komory externého koralovú drť. Taktiež vápencové kamene pomáhajú upraviť tvrdosť vody, hoci tento vplyv je slabší, keďže sa voda pomerne často mení. Okrem tvrdosti vody je dôležité pH, ktoré by malo byť vyššie ako 7, ideálne 8. V mojom prípade má voda v akváriu s Ikolami pH 7,6 a ryby sú zdravé. Veľmi dôležité je udržiavať nízke hodnoty dusičnanov, približne na úrovni do 50 mg/l. Ostatné zlúčeniny dusíka (čpavok, dusitany) sú pre ryby vysoko toxické a Tropheusy sú na ich výskyt vo vode citlivé, preto by mali byť na úrovni 0 mg/l. V tomto pomáha najmä biologická filtrácia pomocou baktérií, ktoré menia čpavok na dusitany a ďalej vznikajú pomocou baktérií dusičnany. Tieto sa vo vode hromadia, a preto je potrebné aj pri chove Ikol pravidelne meniť približne 30% objemu akvária týždenne pri odkaľovaní za čerstvú vodu. Niektorí akvaristi menia dokonca 50 – 75% objemu za týždeň.

Odchov
Rozmnožovanie formy Ikola nerobí žiadny problém, pokiaľ je zabezpečená kvalitná potrava, voda a vhodné zloženie skupiny. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti sa ryby začnú rozmnožovať aj bez zvláštnej pozornosti chovateľa. Rozmnožovanie formy Ikola začína neskôr, ako napr. formy Bemba. Prvé výtery často nekončia odchovom mláďat, ale ikry sú buď neoplodnené alebo ich samica zožerie. V tomto prípade je potrebné byť trpezlivý a výsledok sa určite dostaví. Pri príprave na výter samec vyberie vhodné miesto v jeho teritóriu a tým môže byť plocho uložený kameň na vrchole skalky. Na tento kameň samec počas niekoľkých dní nanáša piesok v papuľke a trhavými pohybmi plutiev a celého tela láka samicu k miestu trenia. Pritom veľmi ostro odháňa akékoľvek ryby vlastného alebo cudzieho druhu, ktoré predtým v teritóriu toleroval. Samica s vysunutým kladielkom (urogenitálnou papilou) pláva za samcom a začína proces trenia, ktorý však nemusí prebehnúť hneď. Často sa opakuje aj viac dní, ako keby ryby nacvičovali neskoršie trenie. Samica vtedy pravdepodobne nie je ešte pripravené na trenie a samec jej trpezlivo dvorí.

Vlastné trenie prebieha v polohe „T“, keď je jedna ryba postavená hlavou kolmo k telu druhej v blízkosti análnej plutvy. Samec so samicou si takto neustále vymieňajú miesto krúžením dokola. Vždy sa zastavia pri vypúšťaní pohlavných produktov (ikier a spermií) a pokračujú otočkou s výmenou pozície. Samica po vypustení ikry ju ihneď chytí do papuľky a prikladá sa hlavou k análnej plutve samca, ktorý má na nej výraznejšie škvrny imitujúce ikry. Pritom dráždi samca v oblasti urogenitálnej papily a samec uvoľňuje spermie, ktoré samica nasáva do papuľky, čím sa oplodňujú ikry v papuľke. Samica často pri jednej zastávke vytlačí aj niekoľko ikier naraz, ktoré niekedy zapadnú medzi kamene, pretože ich nestihne pozbierať do papuľky. Výter spôsobí zvýšenie záujmu ostatných rýb v skupine a snažia sa medzi vytierajúce ryby natlačiť, čo veľmi znervózňuje samca, ale aj samicu. Často práve ostatné ryby chytajú a konzumujú uvoľnené ikry. V mojom chove sa stáva, že pri výtere jedného páru sa zaktivizuje aj ďalší dominantný samec, ktorý obýva opačnú polovicu akvária a v prestávkach v trení láka vytierajúcu sa samicu do svojho teritória. Samica ho ochotne nasleduje a dokonca som pozoroval výter aj s týmto samcom. Je teda možné, že samica potom nosí mláďatá od dvoch samcov naraz. Ak je však v akváriu tzv. alfa samec, čiže hlavný jedinec celého akvária, nedovolí vytierať sa žiadnemu inému samcovi a všetky mláďatá so všetkými samicami sú jeho.


Obdobie vývoja ikier je najlepšie prenechať na samicu. Ikoly patria medzi papuľovce (tlamovce) , čiže ryby, ktoré zabezpečujú inkubáciu ikier a vývin mláďat po vyliahnutí v papuli. Vývoj prebieha len v papuľke samice. Toto obdobie trvá približne 1 mesiac. Najdlhšie obdobie, počas ktorého nosila samica Ikoly v mojom chove bolo 39 dní. Počas tohto dosť dlhého obdobia samica prijíma potravu v obmedzenom množstve. Bráni jej v tom plný hrdelný vak, v ktorom má uložené ikry a neskôr mláďatá. Niekedy sa stane, že pri snahe chytiť malý kúsok potravy, jej z papuľky vykĺzne mláďa. Samica sa ho snaží síce znova chytiť do papuľky, ale málokedy sa jej to podarí. Niektoré samice plávajú nebojácne po akváriu s plným hrdelným vakom a dokonca zvádzajú súboje s inými samicami bez toho, aby vypustili mláďatá. Počet mladých nebýva nikdy toľko ako ikier pri výtere. Priemerne sa ich počet pohybuje okolo 6 - 8 ks. Ak necháme samicu s mladými v spoločnom akváriu, môžeme pozorovať, ako na chvíľu vypúšťa mláďatá v chránenom mieste. Je to veľmi pekný pohľad, keď z papuľky samice vypláva niekoľko rovnakých, čiernych mláďat, ktoré sa snažia hľadať si potravu. Ak sú v akváriu riasami pokryté kamene, pustia sa ihneď do ich ohrýzania. Samica však mláďatá veľmi často berie späť do papuľky, najmä, ak hrozí nebezpečenstvo. Ak chceme mláďatá odchovať vo väčšom počte, môžeme samicu odloviť zhruba po 22-24 dňoch (podľa teploty vody) do menšieho akvária a nechať ju, aby mláďatá vypustila v kľude alebo mláďatá opatrne „vyklepeme“ z papuľky. Hoci sa všeobecne „vyklepávanie“ neodporúča a jeho odporcovia tvrdia, že „vyklepané“ mláďatá v dospelosti nie sú schopné donášať svoje vlastné mláďatá, v tomto prípade sa nejedná o vyklepávanie ikier alebo nezrelých mláďat so žĺtkovým vakom. Rybky sú po 24 dňoch plne vyvinuté a preto nevznikajú problémy v dospelosti. Mláďatá prijímajú akékoľvek živé alebo suché krmivo primeranej veľkosti. Odchov je v podstate jednoduchý, pretože mláďatá po opustení papuľky matky majú veľkosť podľa počtu až 1,5 cm. Veľmi vhodnou potravou počas prvých týždňov sú čerstvo vyliahnuté žiabronôžky soľné (Artemia salina). Potom sa môžu skrmovať živé cyklopy alebo drvené suché vločkové, či granulované krmivo. Pri kŕmení živým krmivom mladé rybky rýchlejšie rastú, avšak je potrebné často meniť podstatnú časť vody odchovného akvária za čerstvú. Keďže sa jedná o intenzívne kŕmenie, vo vode sa hromadia produkty rozkladu potravy a výkalov - dusičnany.

Kŕmenie
Úspešný chov a odchov týchto nádherných, ale náročných rýb závisí najmä na kvalitnom kŕmení. Vzhľadom na tráviaci systém, ktorý majú Tropheusy dĺžkou prispôsobený na trávenie rastlinnej potravy, je v prvom rade potrebné sa vyhnúť podávaniu akýchkoľvek produktov teplokrvných zvierat (mäso, srdce, vnútornosti). Túto potravu ryby s chuťou síce skonzumujú, ale spôsobí často nezvratné poškodenie zdravia s následným úhynom celej skupiny. Tropheus sp. „Ikola“, podobne ako iné Tropheusy, konzumuje v jazere Tanganika porast rias na kameňoch, v ktorých žijú aj drobné vodné živočíchy a teda ich Tropheusy konzumujú spolu s riasami. Nie sú teda výlučne rastlinožravci, ako sa to mnohokrát uvádza. Kŕmenie v prirodzených podmienkach prebieha v podstate neustále, pretože rastlinná strava obsahuje viac vlákniny a menej energetických zložiek. Tropheusy teda musia prijať omnoho viac potravy na zasýtenie, ako napr. mäsožravé ryby. Tomuto faktu treba prispôsobiť aj kŕmenie v akváriu. Niektorí chovatelia odporúčajú kŕmiť Tropheusy niekoľkokrát denne (aj 5 - 6 krát) malými dávkami krmiva, aby napodobnili prirodzený príjem potravy. Avšak akékoľvek komerčne vyrábané krmivo je omnoho výdatnejšie, ako prirodzené krmivo v jazere. Preto odporúčam kŕmiť dospelé ryby 2 krát, najviac 3 krát denne. V mojom chove používam ako základ vločkové a granulované krmivo O.S.I. na báze riasy Spirulina, ktoré dopĺňam ďalšími krmivami tejto značky. Okrem toho používam u nás zatiaľ nedostupné krmivo NLS Cichlid Formula vo forme granúl. Kombinácia týchto krmív sa mi osvedčila zatiaľ najviac. Ryby sú zdravé, veľmi pekne vyfarbené a úspešne sa množia. Ak sú ryby zvyknuté od malička na cyklopy, je možné ich skrmovať ako doplnkové krmivo aj v dospelosti. Tropheus sp. „Ikola“ neznáša, podobne ako iné Tropheusy, náhle zmeny krmiva. Aj keď sa jedná o zmenu krmiva určeného pre rastlinožravé ryby, odporúčam prechádzať na nové krmivo postupne. Často sa stáva, že nové krmivo ryby odmietajú a trvá dlhší čas, kým sú ochotné ho prijímať. Okrem krmív dostupných v obchodnej sieti, je možné skrmovať napríklad rôzne druhy zeleniny. Moje Ikoly s veľkou chuťou konzumujú surový hlávkový šalát, prípadne listy púpavy. Pri takomto krmive sa však v akváriu hromadí viac nečistôt, keďže je horšie stráviteľné (obsahuje veľa vlákniny). Veľmi dobrým doplnkom stravy a zároveň spôsobom, ako zamestnať ryby počas dňa, je koberec rias na dekorácii v akváriu. Rast zelených rias v akváriu na kameňoch dosiahneme intenzívnejším osvetľovaním akvária, za čo budú ryby veľmi vďačné a budú môcť prejaviť svoje prirodzené správanie.


Záverom by som upozornil na riziko spoločného chovu Tropheus sp. „Ikola“ najmä s formami zo skupiny „black“, napr. s formou Bemba a Bulu Point. Toto riziko spočíva v krížení týchto foriem, ktoré už bolo zdokumentované. Vznikajú tak kríženci, ktorí by sa v žiadnom prípade nemali dostať na trh. Tomuto kríženiu sa nedá v akváriu zabrániť a nie je vylúčené, že Ikoly sú schopné krížiť sa aj s inými Tropheusmi, napr. s formami zo skupiny „red“ alebo inými formami druhu Tropheus moori. Z toho dôvodu je najlepšie chovať Ikoly samostatne. Ak chce akvarista chovať v akváriu s Ikolami aj iné ryby, je to možné. Najlepšie je zostať verný jazeru Tanganika a vybrať niektoré druhy, ktoré sa s Tropheusmi znesú a nebudú si navzájom konkurovať. Veľmi vhodnými druhmi sú ryby z rodu Eretmodus, Tanganicodus, prípadne Spathodus. Ďalej sú to menšie druhy vytierajúce sa v ulitách a žijúce pri dne, ako napríklad Lamprologus ocellatus, L. multifasciatus, druhy vytierajúce sa v štrbinách medzi skalami z rodu Julidochromis, Neolamprologus leleupi a podobne. Ďalším odskúšaným doplnkom sú druhy rodu Cyprichromis, ktoré sa zdržujú najmä v horných vrstvách vodného stĺpca. Hoci niektoré z menovaných rodov a druhov vyžadujú príjem živočíšnej potravy, nie je problém zabezpečiť ich požiadavky na zloženie krmiva vyššie spomenutými krmivami bez ohrozenia zdravia Tropheusov.

Copyright © 2003 - 2012 Robert Toman

« Späť na RYBY | Home »


 

TANKS


Description of my aquariums, breeding history, photos and everything that happened in each tank during the time.

DO IT YOURSELF


Tips and tricks for doing a various tools and equipment for fish keeping. Here, you will find an inspiration for your own attempts to simplify the fish keeping.

FISH


My own experience with African cichlids breeding. A detailed description of fish keeping and breeding with special things I found during the years of fish keeping.

PHOTOgallery

VIDEOgaléria


My own photos anf videos of fish kept in my tanks.



Didn't you find your language? Write me, I will add it here!
Cichlidworld on FacebookCichlidworld on TwitterCichlidworld YouTube
Cichlidworld RSS
Search only Cichlidworld.eu