Sfarbenie
Tropheusy zo skupiny "black" sa vyznačujú čiernym alebo čierno-hnedým základným sfarbením s farebným pruhom rôznej šírky a farby. T. sp. black "Bemba" je vo svojej pôvodnej forme čierny so svietivo oranžovým pásom, ktorý zaberá približne strednú 1/3 tela. Postupným krížením v zajatí sa v akváriách chovateľov objavujú jedinci, ktorí majú užší oranžový pás a tento je niekedy sfarbený viac do žlto-oranžova, prípadne je akoby špinavo-oranžový. Niekedy však táto nevýrazná oranžová farba závisí od podmienok chovu. Napríklad málo samcov v skupine, kedy sa dominantný samec nemá možnosť naplno prejaviť správaním, ani sfarbením. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim pestrosť sfarbenia môže byť zlá kvalita vody, najmä vyšší obsah dusičnanov. V mojom chove som pozoroval, že ryby sú najkrajšie sfarbené po čiastočnej výmene vody. Žiaľ už z vodovodu mi tečie 40 mgNO₃/l, čo je pre chov Tropheusov dosť vysoká hladina. Jedným z ďalších faktorov, ktorý niektorí chovatelia uvádzajú, je svetlé dno a príliš presvetlená nádrž. Zo svojich pozorovaní nemôžem túto skutočnosť potvrdiť, pretože Tropheusy chovám permanentne na bielom dne (piesku) s osvetlením 4 x 36 W/400 l a dokonca aj pozadie je svetlé, a pritom sú ryby dostatočne tmavé a pásy oranžové. Toto sfarbenie je však premenlivé a často závisí aj od momentálnej nálady rýb. Iná je situácia, keď sú všetky ryby relatívne kľudné a iná, keď sa začnú prejavovať znaky dominantného správania sa samcov. Vtedy je sfarbenie najatraktívnejšie. K zmene sfarbenia dochádza napríklad pri kŕmení, kedy väčšina rýb vzrušene pláva po nádrži a sfarbenie vybledne, kedy je najmä časť pred oranžovým pásom svetlá. No a jedným z faktorov vplývajúcich na sfarbenie je pravdepodobne aj kvalita kŕmenia. V tomto prípade nemôžem potvrdiť (ale nevylučujem) pozitívny vplyv skrmovania krmív, ktoré sú uvádzané ako "podporujúce sfarbenie" napr. pre vyšší obsah karoténov, či rias. Ak sa aj jedná o tieto účinky, určite sa nedostavia po krátkodobom skrmovaní. V prípade formy "Bemba" mláďatá, ktoré sú sfarbené spočiatku tmavohnedo s pruhovaním, majú neskôr vyvinutý pás skôr žltohnedo-oranžový, ktorý je postupne výraznejšie oranžový a pruhovanie sa postupne vytráca. Najkrajšie sú sfarbené ryby niekde v strede ich života. Starnutím sa svietivá oranžová vytráca a mení sa na hnedasto-oranžovú.

Chov
"Bemby" je podobne ako iné Tropheusy vhodné chovať vo väčšej nádrži (aspoň okolo 400 l). Samozrejme, že je možné chovať ich aj v menších nádržiach, ale myslím, že nádrže pod objem 250 l nie sú vhodné. Zariadenie nádrže nemusí byť príliš zložité. V podstate stačí trocha jemného piesku na dne a niekoľko kameňov. Nie je vhodné zostavovať z kameňov skalky s množstvom úkrytov, ako pri chove "mbuna" cichlíd. Tým sa stupňuje snaha o ovládnutie určitých teritórií niektorými samcami a dochádza k bojom medzi nimi, čím sa ryby znervózňujú. Niekoľko väčších skál poukladaných pri sebe alebo na sebe niekde na boku akvária a pás kameňov uložených za sebou v strede sa mi osvedčilo najlepšie. V nádržiach mám vždy vyrobené pozadie buď z polyuretanovej peny alebo z kameňov nalepených na zadné sklo.

Pri chove týchto rýb platí dôležitá zásada: chov v skupine aspoň 12 ks, ale lepšie 15 ks a viac. Ideálna je skupina 30 ks. Podiel pohlaví môže byť aj 1:1, najmä pri väčších skupinách. Agresivita samcov sa tak rozbíja viac, ako keby boli v nádrži 2 - 3 samci. Veľmi vhodné je zostaviť skupinu hneď od mladého veku, keď sú ryby napr. vo veľkosti 3 cm. V tomto veku sa u nich neprejavuje agresivita* a vytvoria sa medzi nimi dosť pevné vzťahy, ryby sa navzájom poznajú. V neskoršom veku sa v skupine vyprofilujú dominantní jedinci, môžu to byť aj samice a vytvorí sa určitá hierarchia v skupine, ktorá sa narúša len málokedy. Každý jedinec húfu vie, čo si môže dovoliť a kde je jeho miesto. Ryby pravdepodobne neustále kontrolujú svoje postavenie v skupine prostredníctvom zvukov, ktoré vydávajú. Uvádza sa, že Tropheusy vydávajú až 6 rôznych zvukov, na rozdiel od iných druhov rýb, ktoré disponujú najčastejšie dvoma druhmi zvukov. Chovateľ týchto rýb rýchlo zistí, že ich správanie je odlišné od iných cichlíd, povedal by som rozvážnejšie, inteligentnejšie. Raz mi jeden skúsený chovateľ povedal: "stačí keď sa na Tropheusa špatne pozrieš a už sú problémy". V zohratej skupine všetko funguje ako má a nie sú problémy so zdravotným stavom rýb, čo je asi hlavný kameň úrazu pri ich chove (viac v článku o ochorení Malawi bloat). Preto nie je vhodné pridávať do zohratej skupiny ďalších jedincov, najmä v neskoršom veku, kedy sa už prejavujú náznaky teritoriálneho správania sa a pokusy o prvé výtery. Je to síce možné, ale s rizikom stresovania rýb a straty pridaných jedincov. Čím je nových jedincov menej, tým horšie. Ak to je však nevyhnutné, je potrebné urobiť v nádrži zmeny, ktoré čiastočne "rozhádžu" vzťahy v skupine a začlenenie nových rýb je menej bolestivé. Vhodné je napríklad vypnúť osvetlenie, pridávať na večer, zmeniť rozostavenie kameňov, prípadne znížiť ich počet v nádrži. Tým sa zmenia určité návyky rýb a naruší sa teritórium dominantných rýb.

Odchov
Ak sú v skupine vhodné pomery, skôr či neskôr dochádza k pokusom o prvé výtery. To sa môže objaviť vo veľkosti rýb asi 5 - 6 cm. Výtery sú väčšinou neúspešné a ikry miznú často hneď na druhý deň po výtere. Ryby v tomto veku ešte nie sú zrelé na odchov mladých. Pri správnom kŕmení a najmä dobrej kvalite vody však nie sú zvláštne problémy s odchovom týchto rýb. Výter prebieha klasicky "dokola" ako pri iných cichlidách, ktoré odchovávajú mláďatá v papuli. Nádherne sfarbený samec trepotavým spôsobom plávania láka samicu k miestu trenia, čo môže byť dno alebo aj kameň umiestnený na ležato aj 20 cm nad dnom. Ak je samica pripravená na trenie, je to možné identifikovať často 1-2 dni pred samotným trením podľa vysunutého kladielka samice. Ak samica pripláva za samcom, samec trhavými pohybmi a prehnutým telom nastavuje samici malé škvrnky na análnej plutve. Samica sa priblíži k análnej plutve samca, ten sa rýchlo zvrtne a vymení si so samicou miesto. Samica potom, podobne ako samec predtým, s ohnutým telom a miernym trasením uvoľní veľkú ikru, ktorá je žltkastej farby a hneď sa stočí a chytí ju do papule. Potom samec nastavuje znova plutvu a samica s ikrou sa prikladá k tejto plutve, kde sa nachádza aj pohlavná papila samca, ktorou vypúšťa zároveň spermie a tie samica naberá do papule a ikry sa oplodňujú v jej ústach. Toto sa potom niekoľkokrát opakuje. Samica nosí ikry asi 4 týždne a počet mláďat býva okolo 10 ks, podľa veľkosti samice. S odchovom pri vhodnej potrave nie sú problémy, pretože mláďatá sú dosť veľké a prijímajú aj väčšiu živú potravu, napr. čerstvo vyliahnuté žiabronôžky, živé cyklopy. Aj napriek tomu, že sa jedná o rastlinožravé ryby, osvedčuje sa v mladosti ako základ používať živé krmivo z bezpečných zdrojov. Až neskôr sa pridáva kvalitné vločkové alebo granulované krmivo na báze riasy spiruliny.

Kŕmenie
Kŕmenie Tropheusov je ďalšia dôležitá vec pri ich chove. Potrebné je skrmovať len vysoko kvalitné krmivá s vyšším obsahom rastlinnej zložky. V mojom chove sú to tieto krmivá: Sera Flora, Sera San, Tropical Spirulina ako základné krmivá, ktoré skrmujem denne. Najčastejšie miešam Sera Flora s ďalšími kvalitnými vločkami, napr. Sera San, prípadne inými a k tomu primiešam malé množstvo rozdrvených ráčikov (shrimps). Okrem toho som skrmoval aj mrazené cyklopy, len 2-3 krát týždenne a tiež mrazený špenát. Neskôr som však s mrazenou potravou (cyklopom) prestal kŕmiť. Ďalšie krmivo, ktoré som začal používať ako hlavnú zložku denného kŕmenia, je New Life Spectrum (NLS) z USA. So šalátom som nemal spočiatku úspech, pretože si ho ryby, ak je podávaný v celku nevšímajú, ale pokrájaný na malé kúsky ho konzumujú. Neskôr už nebol problém vhodiť na hladinu umytý surový list hlávkového šalátu a večer z neho zostala iba stredná, hrubá žilnatina. Na druhý deň už nebolo ani tej. Kŕmim 3x denne v menších dávkach. Tropheusy netreba prekrmovať, hoci sú veľmi pažravé a kedy by som im nasypal, vtedy by žrali. Vhodné je, ak na to má chovateľ možnosti, dávať do nádrže zariasené kamene, ktoré ryby ohrýzajú, čo je vlastne ich celodenná práca a v jazere ich hlavná činnosť. Po kŕmení ryby prehľadávajú dno a naberajú piesok do úst, premieľajú ho a znova vypľúvajú. Pritom pár zrniek piesku konzumujú spolu s potravou a piesok v žalúdku pravdepodobne slúži na správne trávenie.

Zaujímavé postrehy z chovu týchto rýb budem dopĺňať.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
*Výborná pomôcka na pochopenie podstaty agresivity cichlíd a iných rýb a nielen sladkovodných (a pochopenie agresivity na svete vôbec) je kniha od známeho etológa a nositeľa Nobelovej ceny Konrada Lorenza "Takzvané zlo"
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Článok bol v pozmenej forme publikovaný v časopise Magazín chovateľa č. 5 a č. 6/2007